Mám ti vravieť,zlato pod sem,som len tvoja... áno môžem ti to povedať,môžem ti bez výčitiek svedomia klamať...prihlúpla pretvárka...snaha zachrániť hru na ktorú sme až príliš zvyknutý...A ten prudký jed, čo ti denne koluje krvou...prijímame v každodennom pláne pripnutý na chladničku aby sme nezabudli , nezabudli že pravda je dnes iný luxus, ktorý si nemôže dovoliť hocikto...V hre kto viac nemiluje, sebecky sa ukájame...no čo ak tie odporne sladké bozky sú nakoniec to jediné čo chcem? Mám strach,že som si to celé len vymyslela, aby som mohla byť na chvíľu šťastná...Ani jedna chvíľa nemá nádych reality...skutočné boli len v tú chvíľu keď sa stali...A potom prišlo potom!Mám dojem, že som si to celé vymyslela!!!...rozprávkové presladené filmové ukážky ...boli ? Spomienky ostali čiernobiele ...každý deň sa presviedčam, že je to silnejšie než my...Kde je ta sloboda ? ...znova uveriť ... že nie si len úbohá predstava !!!... že keď pritlačím prstami tvoje pery budem cítiť tvoj teplý výdych ako ma hreje.Pravidlá tohto nezmyselného sveta ...vytvorené hranice pokiaľ môžeš...prečo?Holá pravda bez akýchkoľvek metafor by bola až príliš šokujúcim obrazom môjho mena! Bol to tak ľahký pocit myslieť si, že sa ma to viac nedotkne, že sa ma to viac netýka... aké to je, znova som si spomenula ... cítim že mi zviera hrdlo znova ten neznesiteľný pocit... hnusíš sa mi, nebudem sa ti ospravedlňovať za tie slová, hnusí sa mi to celé nútené divadielko, ja som nechcela to chcenie, nedal si mi na výber , ale výber masky bol ľahký ...No nahá bez masky bez našej hry neviem ako to povedať ...
